Skúsenosti podobného charakteru som prežil už pred viac ako rokom a pol, keď som napísal svoj kritický text ohľadom výpisov z účtov. Vtedy sa mi ozvala PR manažérka VÚB a chcela sa so mnou o celej veci rozprávať. Napriek tomu, že to bola sympatická dáma podobné snahy u mňa úspech nemávajú.
Druhý pokus tejto finančnej inštitúcie už vyšiel (aspoň z môjho hľadiska) o dosť lepšie. Moja žiadosť o vydanie Visa karty bola nejako "zázračne" urýchlená a novú som dostal namiesto obligátnych dvoch týždňoch už o tri dni (!). Aby toho nebolo dosť: bezplatne. Servis bankovej inštitúcie ktorá predtým nalomila moju dôveru však týmto pre moju osobu neskončil. Dodanie a možnosť prevzatia mi dokonca telefonicky oznámila vedúca pobočky kde je vedený môj účet, ktorá takisto "dozerala" na pracovníčku ktorá so mnou vybavovala papiere po dobu mojej návštevy.
Sečteno a podtrženo: oplatilo sa mi ponosovať sa na blogu. Vyblogoval som si špeciálne správanie v banke, i keď by bolo jednorazové. Mimo honoráru od SME je toto druhý materiálny prospech ktorý som písmenkovaním dosiahol. Neplánoval som to a nepočítal som s tým, píšem sem preto, lebo sa mi chce. Na rozdiel od písania do odborných časopisov v študentských časoch keď som (štedré) honoráre zo zahraničia bral ako zárobkovú činnosť.
Je blogovanie skutočne forma zverejnenia? Medializácie? Istá veľká slovenská sporivá inštitúcia má pre známe osobnosti špeciálny program a pracovníkov, zaobchádzajú s nimi ako s "VIP" -ako som sa dozvedel. Je to spravodlivé? Prečo by mal niekto dostávať kvalitnejšie služby za kratší čas a pohodlnejšie ako niekto iný kto za ne tiež platí. Neviem. Oranžový mobilný operátor sa svojim VIP klubom dokonca netají a rozhovory s rôznymi hercami z tohto okruhu zverejňuje v poslednej dobe ako platené inzeráty v rôznych periodikách na vlastnú propagáciu.