reklama

Vykladám, triedim a odnášam sa

Doteraz som zažil dvakrát sťahovanie: prvý raz som bol ešte príliš malý na to aby som to vnímal, po druhý som bol väčší, ale asi som ešte nemal toľko vecí, pretože napriek absolútnemu vyprázdneniu priestoru jedného a presunu do druhého som nemal pocity ako teraz. Nové koberce sú už vybraté, farby budú dobré, aj gauč pohodlný. Konferenčák ešte neviem: rozhodujem sa medzi dvoma, oba sú akoby z 80. rokov podľa japonského dizajnu. Záclona ešte neviem. Na písací stôl chcem stojacu lampu, starožitnú ako solitaire a tak chodím po bratislavských starožitníctvach a vetešníctvach, ale ešte som neuvidel tú do ktorej by som sa zamiloval na prvý pohľad.Za štvrťstoročie sa toho nazbiera neuveriteľné množstvo. Všetky veci treba vyložiť, vytriediť nepotrebné a odniesť ich do krabíc, do pivnice, do garáže... ale ja mám pocit, že vykladám, triedim a odnášam aj sám seba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
William Turner (1775-1851), Colour beginning (1819)
William Turner (1775-1851), Colour beginning (1819) 

Do krabice od televízora pôjdu plyšáci, doteraz boli pod posteľou, spali sme nad sebou akoby v hrobke. Všetci, od toho prvého medveďa čo som dostal na prvé vianoce a bol väčší ako ja (aspoň podľa fotky) až po toho posledného od nej , ktorý voňal keď som ho dostal, ale už nie, lebo aj to je už 10 rokov. A všetci ostatní medzi nimi: zajace, opice, psy pekne do igelitu a levandulu k tomu, proti moliam. Do pivnice na regál, pod krabicu s Commodorom, vedľa magneťák a kazety s hrami.

Do krabice od veže naskladám angličáky, autá na diaľkové, vláčik, céčka, premietačku, bábkové divadlo, legá, ruskú stavebnicu, šlabikár, pracovné listy, prvácku aktovku a zošity zo základky. Prvouku a vlastivedu s vlepenými leninmi, aurórami a partizánmi. Plastickú gumu a kružítko, ktoré už nikdy nevrátim spolužiakovi zahodím spolu s poschodovým peračníkom, ten je skutočne nanič. Čiernu tašku -ľadvinku, som aj zabudol, že som to nosil a nosil som v tom aj jej veci keď sme šli spolu von ( Pôjdeme si aj dnes ľahnúť do trávy? ). Knihy na prijímačky na strednú sa môžu hodiť, veď sú ako komprimované encyklopédie, značne jednoduchého jazyka a štruktúry.

Do krabice od videa pôjde gympel. Popodčiarkované a pokreslené knihy s povyfarbovanými óčkami a nulami. Zošit do ktorého písala poznámky na jednej hodine ona , keď sme sa zašívali v poslednej lavici v rade pri okne. Ona mi písala poznámky a ja som jej kreslil po ruke, a potom sme počúvali Joan Osborne z walkmana, každý jedno sluchátko, až kým na to profka neprišla. Rozvrhy nahádzané v obale s oznamkami a rozlúčkovými písačkami, pokereslená záložka (tak by to vyzeralo keby Vivienne Westwood robila business kostýmy, povedala).

Univerzita ostane vo vrchnej polici. Všetky možné seminárky, ročníkové práce, prezentácie, sú to štósy papiera, na tej filozofii som snáď napísal tisíc strán. Prefotené knihy, poznámky z kníh, prefotené poznámky. Pozvánky a katalógy, výpožičné lístky z knižnice, aby som nezabudol ktoré knihy sa mi páčili z tých čo som čítal a kupil si ich potom. To potom je teraz a nekúpil som si ich, beztak nestíham dočítať tie čo mám rozčítane, viac naraz ako vždy a niektoré som len načal. Tie knihy mi vôbec dnes lezú strašne na nervy, samé knihy, v každej izbe, brať ich do ruky a ukladať do bedničiek.

Šuplíky plné starých účtov, záručných listov na veci ktoré už nemám, zvyškov po cestovaní. Blok zo zmenárne, na 500 frankov (vtedy ešte existovali), keď som mal 16 bolo to pre mňa dosť. S kamošmi sme behali po Paríži, len tak bez mapy, vyslovene sme behali, nevyspatí a hladní. Večer keď sme úplne zničení sedeli na múriku kamarátka ľutovala, že sa nedostala k Moulin Rouge (a to pritom mala moju mapu). Obal z belgickej čokolády z Bruselu. Taška z Nemecka v ktorej mi dali ruksak, ktorý už nenosím. Ozdobná plechovica z anglického čaju z Londýna, vnútri zátka zo šampanského zo Silvestra 2000, staniol z veľmi špeciálneho bonbónu, kameň zo špeciálneho miesta, gaštan zo Sadu Janka Kráľa a... .

Nekonečné množstvo kaziet, ktoré si na Ipode už nepustím, cédečka, ktoré mám aj tak zMP3vané na hardisku a dévedéčka, ktoré majú neefektívne veľké a hrubé obaly, ešteže existujú aj krabice od kosačiek. Najpotrebnejšie veci ako malá knižka Elfriede Jelinek a nabijáčky na mobil a malý počítač v taške ktorú nosím stále zo sebou (sosám teraz kade chodím). Čo patrí do firmy do firmy, čo treba vrátiť (bejvalke jej cédečka poslať po spoločnej známej).

Večer von. Po premiére nového slovenského nízkorozpočtového hororu Výlet na VŠMU, kde sa na ňom všetci neuveriteľne smiali tu sedím v poloprázdnom priestore, v ktorom keby som zakričal tak vaňa poskytne ozvenu a počítač ako univerzálny stroj bude odpojený ako posledný. Ak by nebolo nepríjemnej bolesti ktorú som si spôsobil nárazom hlavy do regála v rámci sťahovania kníh bol by som hádam aj sentimentálny.

Peter Weisenbacher

Peter Weisenbacher

Bloger 
  • Počet článkov:  152
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bratislavčan, ktorý sa pamätá na socializmus, ktorý sa venuje počítačom a bol na internete už pred 15 rokmi, ale prechodil viac galérii a múzei ako hral 3D hier a je kritický voči technológiám, médiám a politike. Zoznam autorových rubrík:  KultúraPočítačePolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu