Všetci sú mŕtvi

Autor: Peter Weisenbacher | 24.10.2007 o 19:57 | Karma článku: 10,58 | Prečítané:  7361x

Nedávno ma prepadla presne táto desivá myšlienka. Uzmyslel som si vytvoriť moju súkromnú Top 10 hudobníkov, ktorým by som chcel ísť na koncert. Nie, nepýtajte sa ma na ten zoznam, už sa ma pýtala frajerka a zabudol som ho a tak je to dobre. Obvykle sa málo teším keď niečo zabudnem, ibaže sedem z nich je už mŕtvych a tak je to skôr o bezmocnom chcení toho čo už není.

Celé to začalo tým, že mi dala diskografiu Deža Ursinyho. Počúval som ho dňom a nocou, dobre, že sa z toho last.fm nezacyklilo. To je ten skvelý server na ktorom môžete vidieť čo ostatný ľudia počúvajú, je uplne super a jediná zásadnejšia chyba, ktorú som na ňom našiel bolo, že keď je u mňa a počúvame tú hudbu spolu scrobluje sa len mňe. Nie je to tak premyslené ako u peoplemetrov, kde sa dá naklikať, že niekto ďalší vošiel do miestnosti.

Úplne som sa teraz zursinyoval, keďže nespávam môžem si to dovoliť. Nespávam, lebo proti bolesti už nezaberá ani Novalgin . Keď v noci ležím a nespím predstavujem si rôzne veci, neviem či sú to už halucinácie, ale v každom prípade je to veľmi realistické. Pre začiatok Kramáre. Sestreskú izbu presvetlenú o štvrtej nadránom neónom z ktorého skôr bolia oči ako umožňuje niečo vidieť. Okno je vďaka indigovo fialovo čiernej noci zrkadlom a cez hliníkový rám ide dnu zima. Ak by nebola tma bol by vidieť heliport na tráve. Sedím na stoličke a som vzrušený. Sestrička z kramárov už pripravuje to na čo čakám. Šuchotanie obalu od ihly, potom puknutie, nastoknutie na striekačku, umelohmotná fľaša s dezinfekciou, ktorá ma o chvíľu postudí na ruke. Pilník a typické sklenné zlomenie hrdla ampulky, odkloním hlavu a tak keď nič nevidím ani nič necítim, nebolí to, len trocha tlačí prírastok do môjho tela. Malá červená bodka, tampón a leukoplast, ktorého hnusný lep ostane po bokoch toho miesta ešte dva dni.

Tak to je presne to po čom túžím, po čom jedinom túžim v takej chvíli. Je veľa vecí, ktoré nechcem, ale iba táto jediná po ktorej aktívne túžim. Kľúčové slova: 10 kubíkov, intravenózne. A ak to nepomôže, tak trepanácia lebky.

Postupne si predstavujem viac, asanáciu, vyhadzujem do vzduchu budovy. Pre začiatok parlament vedľa hradu. Potom Aupark. Cítim na bružkách prstov nerovnosti a biely prach z vyvŕtaných otvorov na šulce dynamitu v betónových stĺpoch keď ich kontrolujem. Sú v poriadku ide sa na to. Ešte takto sepáliť zopár hnusných budov a bude to. Bude sa mi páčiť ešte viac chodiť Bratislavou. Chodím aj teraz, len sa mi tak nepáči a navyše mi ukradli Ipod, tak som von nútený počúvať len rádio. Desím sa celej hodiny: správy. Hľadám v pamäti stanice, ktoré ich nevysielajú. Nezaujímajú ma tie kraviny. Všetky tie zbytočné informácie pomyslím si, ale nie je to pravda. I tie veci sú zbytočné, respektíve len málo je dôležitých. Ako dnes.

Dnes som skenoval kresby rómskych detí zo základnej školy z dediny na východe. Pôjdu do knihy, ktorá čoskoro výjde. Sú krásne, je to dobrý pocit sa na ne pozerať. Lenže mali kresliť čím by chceli byť. A všetky by chceli byť kuchárkou (matkou) alebo huslistom. Kamarátka na to povedala, zvláštne som si myslela, že ciele sa strácajú až v dospelosti. A čo by mali chcieť byť ked nikdy nič iné nevideli?

A tak počúvam po Ursinym nové Živé kvety. Nič nie je mŕtve, všetko je živí... Živé legendy, živé preludy... Nič nie je mŕtve -3400

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska je bližšie k tomu, že bude vyberať zo straníkov aj šéfa Ústavného súdu

Prezident v najbližších mesiacoch obmení celý Ústavný súd. Súčasné dianie by malo byť podľa odborníkov mementom, čo by sa nemalo opakovať.

SVET

Ak zomriem, viete, kto ma zabil, hovorí Saakašvili

Na nový majdan to zatiaľ nevyzerá.


Už ste čítali?